|
Ako sa riadi vrtuľník?
Asi každý už aspoň raz nahliadol do pilotnej kabíny vrtuľníka. Na prvý pohľad oproti lietadlu žiadna
zmena. Pedále pod palubovkou, riadiaca páka, množstvo ovládačov. S pedálmi a riadiacou pákou je to podobné, pribúda však páka medzi sedadlami, na ktorej je navyše rukoväť ovládajúca výkon
motora, podobne ako na motorke. Je to páka kolektívneho riadenia rotorových listov, skrátene „kolektív". Pomocou nej sa ovláda uhol nastavenia rotorových listov.
Teda, pokiaľ ju pilot potiahne smerom nahor, zväčší sa úmerne jej pohybu aj uhol nastavenia listov rotora. Oboch súčasne. (prípadne všetkých listov, ak ich je na hlavnom
rotore viacero). Takáto zmena nastavenia bude mať za následok zvýšenie vztlakovej sily vytváranej listom rotora, a teda vrtuľník bude mať snahu stúpať. Bez vplyvu na smer letu.
Väčší uhol nastavenia listov samozrejme aj viac zaťaží motor. Nastal by pokles otáčok.
Rukoväťou plynu je tu teda práve na korekciu a ovládanie výkonu motora ako takého.
Je to pomerne náročné na koordináciu, moderné vrtuľníky majú preto automat, ktorý upravuje výkon motora nezávisle. Vzhľadom na to, že sa pri tom pohybuje automaticky aj
tento ovládač na rukoväti, nesmie pilot alebo žiak vo výcviku kŕčovitým zovretím ruky v tomto pohybe brániť.
Ďalším ovládačom, ktorý pilot zviera v ruke po celú dobu, keď je rotor v pohybe, je to
, čo pripomína páku riadenia (knipel) z lietadla. Tu však ide o páku cyklického
nastavenia rotora, nazývanú tiež „cyklika". Jej pohyb v rukách pilota je celkom jednoduchý. Pokiaľ je v neutrálnej polohe, vrtuľník je v pokoji, nepohybuje sa do strán, ani vpred.
Pokiaľ ho chceme k doprednému pohybu prinútiť, potlačíme páku riadenia smerom dopredu. V tomto okamihu sa listy rotora v zadnom polomere kružnice, ktorú opisujú,
prestavujú na väčší uhol nábehu, než v polomere prednom. CYKLICKY sa teda mení uhol ich nastavenia. Vďaka tomu bude mať rotorový disk tendenciu sa koniť smerom dopredu
a výsledkom bude dopredný pohyb. K tomu istému prakticky dochádza v prípade pohybu riadiacej páky ľubovoľným smerom. Teoreticky popísať tento technicky pomerne náročný
pohyb riadenia rotorovej hlavy je náročné :-)) Ukážeme si to neskôr v praxi ;-))
Pokiaľ ide o smer letu, resp. kam práve mieri predok vrtuľníka, tento pohyb sa ovláda
nožnými pedálmi, podobne ako smerové kormidlo na lietadle. V prípade vrtuľníka však
pilot nohami ovláda nastavenie listov zadného vyrovnávacieho rotora. Nie však jej otáčky. Tie sú napevno spojené hriadeľom a prevodovkou s hlavným rotorom.
Riadenie vrtuľníka patrí z hľadiska koordinácie všetkých pohybov medzi pomerne náročné
disciplíny. Pohyb rôznymi smermi, spojený so sledovaním letových prístrojov, do toho prípadne komunikácia s riadiacou vežou... Dokážete to? Máte na to vlohy? :-)) Inak to nezistíte, treba to vyskúšať!!! :-))
Komunikácia na leteckých frekvenciách prebieha v štandardnej, tzv. leteckej frazeológii. Slúži k presnému vyjadreniu informácií, požiadaviek a príkazov v čo najkratšom čase a bez skreslenia.
Nepoužívajú sa zdvorilostné frázy. Pilot nikdy nehovorí Chcel by som vás poprosiť o oznámenie mojej polohy
, ale jednoznačne Žiadam moju polohu alebo dokonca iba Žiadam polohu. Ako záporná odpoveď sa nepoužíva Nie, ale vždy Negativ. Na pozitívnu
odpoveď sa nepoužíva Áno, ale fráza Správne, Correct či Affirmative (skr. Affirm).
Komunikácia býva za letu pre pilota často náročnou záležitosťou, obzvlášt v časovo stiesnených a náročných situáciách, pri veľkom vyťažení frekvencie a podobne.
|
